Fakt, že pohyb má pozitívne účinky na naše fyzické zdravie, je všeobecne známa vec. Všetci predsa vieme, že zdravou životosprávou a športom môžeme formovať našu postavu, schudnúť alebo naopak zosilniť… Poďme sa ale zamerať na to, ako pohyb ovplyvňuje našu psychiku.
Pandémia priniesla téme duševného zdravia všeobecne nebývalú pozornosť. Počas prvého roku s covidom-19 sa počet psychických chorôb zvýšil až štvornásobne, v USA dnes trpí depresiou alebo úzkosťami 41 % dospelej populácie. Životný štýl každého z nás sa chtiac nechtiac zmenil takmer zo dňa na deň tak, že sme na nejakú dobu nemohli doslova nikam. Spolu s obmedzením spoločenského kontaktu je to práve pohyb, ktorý naše telo, a predovšetkým myseľ začala chýbať. Veľa vedcov sa vo svojich štúdiách o to viac zameralo na skúmanie toho, aké benefity pravidelný pohyb prináša, a ako s jeho nedostatkom slabneme fyzicky aj psychicky.
Okamžité šťastie – serotonín, endorfíny, a hlavne niečo ako THC
Pohyb má obrovskú výhodu v okamžitosti svojich účinkov – ak si hovoríte, že sixpack neupečiete cez noc, spomeňte si, ako rýchlo si dokážete zlepšiť náladu, keď dokončíte workout… Neuro-chemikálie sa totiž vyplavujú do obehu okamžite. Či to sú endorfíny – najznámejšie hormóny šťastia, serotonín, ktorý nám pomáha sa uvoľniť alebo endocannabinoidy, ktorým vďačíme za stav „runner’s high“. Pôsobia na rovnaký systém ako THC a majú na našu psychiku aj podobné účinky – preto sa nielen po behu, ale akomkoľvek pohybe, cítime euforicky a uvoľnene.
Lepšie ako antidepresíva
Depresia vzniká najčastejšie dvoma spôsobmi – genetickou predispozíciou k nedostatočnej tvorbe serotonínu v mozgu alebo nadmerným stresom. Tak či tak môžeme predchádzať, alebo dokonca skutočne liečiť depresiu aj aktívnym pohybom. Mnohé novšie štúdie potvrdili, že použitie antidepresív sa dá úplne obísť, pokiaľ sme schopní serotonín stimulovať pohybom a zdravým životným štýlom. Táto cesta má veľkú výhodu v tom, že pohyb so sebou nenesie žiadne vedľajšie účinky av kombinácii s antidepresívami ich úspešne potláča.
Potrebujeme byť v strese
Stres podnecuje našu aktivitu, pomáha nám sa adaptovať, rásť a byť silnejší. Ale vo chvíli, keď je hladina stresu príliš vysoká, začne naše telo ničiť. Preto by sa mohlo zdať, že stres, ktorý vzniká počas intenzívneho cvičenia, predovšetkým HIIT, prispeje iba k zhoršeniu úzkostlivých stavov. Podľa štúdie doktorky Jennifer Heisz ale naopak akýkoľvek spôsob cvičenia, vrátane HIIT, mentálnu kondíciu zlepšuje. A to aj napriek tomu, že naše telo nevie rozlíšiť stres fyzický a psychický.
